Podujatia - Deň matiek 2016

Napriek našej zdanlivej všemohúcnosti žije každý z nás svoj vlastný, obyčajný život, na ktorom počiatku bije srdce obetavej a milujúcej mamy. Zvuk jej srdca je jedným z prvých zvukov, ktorý počujeme a jeho pomyselný tlkot nás sprevádza po celý život.

Vďaka tomu, že veríme v lásku mamy, odhodláme sa ostať prvý deň v škôlke, lebo jej uistenie, že sa po nás vráti je dôležitejšie a silnejšie ako strach z veľkého neznámeho sveta, v ktorom odrazu ostaneme sami. A tak to v našom živote ide ďalej.

Mama nás učí tajomstvám života, pokore, je našim  najvernejším priateľom, je vždy pri nás, keď prekonávame  ťažké životné skúšky, krízy a neúspechy.  Je pri nás v nešťastí,  keď nás priatelia opúšťajú, aj keď sa topíme v problémoch. Mama je tá,  ku komu môžeme ísť sa vyžalovať, poradiť,  pritúliť, poprosiť o pomoc. Chápe nás aj bez slov, nerieši, aký sme, lebo nás takých ľúbi a pozná odjakživa a ešte oveľa viac… To všetko považujeme za samozrejmosť. Ale mama nie je samozrejmosť. Mama si zaslúži vedieť a cítiť, že je pre nás jedinečná a že tým, že ju máme, patríme do konkrétnej rodiny.  

Deň matiek je špeciálny čas povedať našim mamám, starým a prastarým mamám ako ich  máme radi, čo pre nás znamenajú, vyjadriť im našu vďačnosť za ich lásku, starostlivosť a obetavosť.  Ľúbme mamy, tak veľmi, ako sa len dá,  lebo mama môže nahradiť všetkých ostatných, ale ju nemôže nahradiť nik.

Boh nemôže byť všade, a preto pre každého z nás stvoril dôležitého človeka  s veľkým srdcom a tým je naša mama. Ostáva nám už len prosiť, aby srdcia všetkých mám ostali vždy také, akými ich stvoril.

Byť mamou, či už fyzickou alebo duchovnou je najkrajšie povolanie v živote každej ženy. Matka a otec, ktorý privítajú na svete nový život, tým spolupracujú s Bohom na veľkom diele stvorenia. Toto poslanie je krásne a náročné zároveň.

Ďakujeme všetkým mamám za ich lásku a obetavosť a na príhovor našej Nebeskej Mamy im vyprosujeme, aby boli vždy naplnené dobrom, radosťou, nádejou, a aby vždy prinášali život, život fyzický aj duchovný.

Boh nemôže byť všade, a preto stvoril pre tento svet dôležitých ľudí s veľkým srdcom a tým sú naše mamy. Asi ťažko už niekto menší ako Boh stvorí niečo pre svet tak dôležité a väčšie ako srdce mamy. Že ma naučila tajomstvám života, vnímať ho, byť pokorným a uctievať si Pána, nášho Stvoriteľa. Ona mi dala najviac zo všetkých v živote.

Moju lásku a vďaku voči matke prenášam ďalej a naše deti sme viedli k tomu, aby si ctili svoju matku a matky svojich detí. Preto sa dnes schádzame a budeme spoločne sláviť DEŇ MATIEK! Mama je najvernejším priateľom, ktorého máme. Je pre nás vždy, keď prekonávame ťažké životné skúšky, krízy, neúspechy. Je pri nás v nešťastí, pomáha nám, keď nás priatelia opúšťajú, keď sa topíme v problémoch. Vždy a napriek všetkému bude s nami držať a usilovať sa pomôcť a poradiť nám, aby rozptýlila chmáry a prinavrátila mier do našich sŕdc. Mama je tou, ktorá môže nahradiť všetkých ostatných, ale ju nemôže nik nahradiť.

Žijeme v čase, ktorý je charakterizovaný ako doba veľkého rozmachu, techniky a neohraničených možností nášho poznania. Lietame do vesmíru, o niekoľko sekúnd sa spojíme s človekom na opačnom konci zemegule, poznáme zákonitosti rôznych prírodných javov, klonujeme zvieratá ...

Napriek našej zdanlivej všemohúcnosti žije každý z nás svoje vlastné, obyčajné no jedinečné dejiny, na ktorých počiatku bije srdce obetavej a milujúcej mamy. Zvuk jej srdca je jedným z prvých zvukov, ktorý počujeme a jeho pomyselný tlkot nás sprevádza po celý život.

Sotva sa mi o mame a jej srdci podarí napísať niečo originálne, lebo v tomto smere ma už mnohí predbehli. Myslím si, že ak platí, že každý z nás si vytvára svoj vlastný svet patriaci len jemu, jeho uholným kameňom a stredobodom je srdce mamy, jej láska a obetavosť. Ona počula náš prvý plač, tešila sa z nášho prvého slova, bdela nad naším prvým krokom. Vďaka tomu, že sme verili v jej lásku, odhodlali sme sa ostať prvý deň v škôlke, lebo jej uistenie, že sa po nás vráti bolo dôležitejšie a silnejšie ako strach z veľkého neznámeho sveta, v ktorom sme odrazu ostali sami. A tak to šlo ďalej.

Fúkala naše rozbité kolená, dodávala nám odvahu, keď sme sa už-už chceli rozplakať. Tešila sa z našich úspechov a bola smutne - vážna pri našich prvých kotrmelcoch. A tak po úplne malilinkých „mamičkovských“ krôčikoch denno-denne skladáme skladačku našich životných osudov.

Asi ťažko už niekto menší ako Boh stvorí niečo pre svet tak dôležité a väčšie ako srdce mamy. Ostáva nám už len prosiť, aby srdcia našich mám ostali vždy také, akými ich stvoril Boh.

Matkou nie je žena, ktorá dieťa porodí, ale tá, ktorá ho nadovšetko miluje. A tieto dámy si záslužia úctu a obdiv každého z nás. 

Ľúbime mamy, tak veľmi, ako sa len dá. Mamy považujeme za samozrejmosť. Mať ku komu ísť. Mať sa komu vyžalovať. Mať uvarený chutný nedeľný obed. Mať sa s kým poradiť. Mať sa ku komu pritúliť. Mať koho poprosiť o pomoc. Mať niekoho, kto Ťa chápe. Aj bez slov. Mať niekoho, kto nerieši, aký si, lebo Ťa takého pozná odjakživa. Mať niekoho, kto Ťa nezištne ľúbi, takého, aký si.  A ešte oveľa viac… To všetko považujeme za samozrejmosť. Ale mama nie je samozrejmosť. Mamy si zaslúžia vedieť a cítiť, že sú pre nás jedinečné a výnimočné. Že všetko, čo pre nás robia, si ceníme. Najmä my, dospelé “deti”, ktoré majú mamám čo vrátiť… Posolstvo Dňa matiek sa môže kľudne stať samozrejmou súčasťou našich dní…