Navigácia

Obsah

História

Nové informácie z histórie našej obce, ktoré siahajú hlbšie do minulosti

Sídlo pravdepodobne vzniklo už v prvej polovici 18. storočia. Prvú zmienku o už existujúcom sídle podľa matriky farnosti Detva,  kniha krstených 1718 –1792, dňa 13. augusta 1748 bola krstená Mária, dcéra Jakuba Lalíka a jeho manželky Zuzany. Pri rodičoch je poznámka, že pochádzajú z Dúbravy (ex Dubrawa). O 10 rokov neskôr sa v tej istej matrike k dátumu 15. 10. 1759 nachádza zápis o pokrstení malého Jakuba, syna Juraja a Zuzany Lalik (Lalyk) z Dubravy (ex Dubrav).

Podľa oboch zápisov sa zdá, že Lalíkovci patrili k najstarším osadníkom Dúbrav. V roku 1756 je v kanonickej vizitácii Očovej doložené tiež sídlo Želobudza. Urbár Dúbrav z Tereziánskeho obdobia z roku 1770 uvádza 8 osadníkov  a to: Matej Zuberec, Pavol Lalik, Juraj Lalik, Andrej Remeselnik, Matej Kuruc, Juraj Debnár, Martin Mojzes, Juraj Kapec.

Neskôr v doplnku z roku 1771 k uvedeným pribudol aj Juraj Šmál. Všetci boli želiari. Dôležité pre interpretáciu počiatkov sídla je jeho označenie ako Extirpaturarum Inqvilinorum Villa Curialis Dubrava. Na inom mieste Villa curialis Dubravi ... in Territorio Possessionis Ocsova. Z toho vyplýva, že vznikla na šľachtickej pôde (dominikál) počas kopaničiarskej kolonizácie a to na území (v chotári) dediny Očová. Označenie villa curialis v tomto prípade zrejme neoznačuje to, že išlo o šľachtickú, teda kuriálnu dedinu, ale to,  že vznikla ako nová osada na kuriálnej pôde,  ktorú vlastnili páni Vígľašského panstva.Urbár je uložený v Maďarskom krajinskom archíve.

V kanonickej vizitácii Očovej v roku 1781 sa medzi fíliami očovskej farnosti uvádza osada Dúbrava (Villula Dubrava). Okrem nej tiež Husová, Holecov majer, Hájniková a Želobudza. Približne z tohto obdobia máme o sídle už aj prvé štatistické údaje. Ide o Jozefskú evidenciu nadväzujúcu na Jozefské sčítanie obyvateľstva, ktoré prebehlo v roku 1784 - 1785. Evidencia sa viedla nasledujúce dva roky. Na konci evidencie v roku 1787 vieme, že Dúbravy mali 15 obývaných domov, kde žilo 23 rodín. Zistený stav obyvateľstva bol 155, z ktorých pripadalo 70 na ženy a 85 na mužov. V rámci sociálnej štruktúry dominovali v dedine želiari, teda roľníci hospodáriaci na rozlohou menších usadlostiach.

V priebehu 19. storočia sa už Dúbravy spomínajú v historických prameňoch pomerne bežne. Podľa cirkevných schematizmov boli filiálkou Očovej a v roku 1813 mali 416 obyvateľov (415 katolíkov a 1 evanjelika).  Schematizmus z ďalších rokov potvrdzuje, že počet obyvateľov mierne klesol: rok 1814 - cca 400 obyvateľov, rok 1841 už len 291 obyvateľov, rok 1845 - 311 obyvateľov a rok 1850 – 325 obyvateľov. Prevažovali jasne katolíci. Kostol stál od roku 1834 a ako jeho patrocínium sa uvádza B. M. V. Dolorosae, teda Panna Mária Bolestná. Schematizmus z roku 1850 uvádza už aj miestnu školu, kde spolu 32 žiakov vyučoval Matthias Zsák (Matej Žák alebo Žiak). 

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza, že obec Dúbravy vznikla koncom 18. storočia na území Vígľašského panstva v chotári staršej dediny Očovej. Ďalej sa tu uvádza, že prvá písomná zmienka o obci v podobe Očowské Dubrawy je z roku 1808. Tunajšie obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a chovom dobytka.  

Uvedené informácie nám poskytol: PhDr. Oto Tomeček, PhD., Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Srdečne ďakujeme. 

Pôvodné informácie

O vzniku obce a jej najstarších dejinách sa nezachovali žiadne pozitívne dáta. Tradícia hovorí, že praobyvateľom a pravdepodobne i zakladateľom Dúbrav bol akýsi služobník na Vígľašskom hrade, ktorého pre neznáme milostné pletky prepustili, ale pre svoje zásluhy dostal od svojho pána rozsiahle pozemky na území terajších Dúbrav. Toto bol najvzdialenejší kút vígľašského panstva, porastený dubmi a podľa toho dostala obec názov Dúbravy. Ako sa pomery ďalej vyvíjali, ani tradícia nezachovala. V roku 1826 už Dúbravy tvorili samostatnú obec. Celá obec sa rozkladala od kostola až po cintorín a mala asi tridsať domov. Od roku 1817 prispievala ako samostatná obec na spoločné výdavky obci Očová. Medzi tieto výdavky bol zahrnutý aj plat vtedajšieho notára.
V roku 1877-78 sa prevádzala komasácia a obyvatelia Húsovej boli prinútení presťahovať sa do Dúbrav, pretože ich pozemky ležali medzi pozemkami vígľašského panstva. Osadzovali sa počnúc od kostola smerom k Očovej. Takto založili novú časť Dúbrav, ktorá bola nazvaná "Húsová". Od roku 1886 všetky administratívne záležitosti prechádzali cez Očovú a boli s ňou tesne späté. 

Pošta

Až do roku 1929 nemala obec poštu. Poštové zásielky pre celú obec doniesol vždy ten, kto mal príležitosť ísť do 0čovej, pretože tam bol poštový úrad. Niekedy sa stalo, že poštové zásielky sa dostali k adresátovi aj o niekoľko týždňov /aj viac/ neskôr.
Na zakročenie úradov obec menovala poštárku, ktorá dvakrát do týždňa nosila poštu.

Potravné družstvo

Bolo založené v roku 1919, pretože dovtedajší obchodník - žid odišiel do Detvy.
Spočiatku sa hospodárilo dobre, ale posledné roky sa nepodarilo zhospodáriť nič, preto sa rozpadlo. Vystriedalo sa tu ešte veľa obchodníkov. Potravné družstvo obnovilo svoju činnosť až v r.1937.