Obsah
Poloha a prírodné pomery
Obec Dúbravy leží 5 km severozápadne od okresného mesta Detva a 7 km východne od obce Očová. Obec leží severne od hlavného dopravného koridoru Zvolen - Detva - Lučenec. Nachádza sa v poľnohospodárskej krajine na juhozápadných miernych svahoch úpätia masívu Poľany, vo východnej časti Slatinskej kotliny. Územie obce hraničí z východu s mestom Detva z juhu s obcou Vígľaš, zo severu a zo západu s obcou Očová.
Prírodné pomery
Katastrálne územie obce z geomorfologického hľadiska patrí do Alpsko- Himalájskej sústavy, Karpatskej podsústavy, provincie Západných Karpát, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenského stredohoria, celkov Zvolenská Kotlina (podcelky Slatinská kotlina a Rohy na juhovýchode) a Poľana (podcelky Detvianske predhorie a Vysoká Poľana). Katastrálne územie Dúbravy je tvorenené stredne členitou pahorkatinou, len na juhu a severe, kde sa územie dvíha k vrchu Perina a v oblasti Ivín je tvorené silne členitou vrchovinou. Stred obce má výšku 435 m n. m., najvyšší bod k.ú. je na severnej hranici k.ú. (750 m n.m.), najnižší bod je v mieste kde potok Hradná opúšťa k.ú., má výšku 383 m n.m. Masív Poľany predstavuje najväčší stratovulkán v strednej Európe. Územie má reliéf kotlinových pahorkatín s morfologickými výraznými stráňami na tektonických poruchách. Severná časť katastrálneho územia Dúbravy leží v Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Väčšia časť katastrálneho územia leží v Chránenom vtáčom území Poľana. Geologický podklad celej oblasti tvoria neogénne vulkanické horniny, rôzne štrky, piesky a íly na juhozápade.
Pôdne pomery
Pôdne podmienky veľmi úzko súvisia so substrátovými podmienkami. V území sa prevažne vyskytujú kambizeme typické, ale aj pseudoglejové. Výrazne sú aj zastúpené fluvizeme typické, ale aj glejové. Vysoký podiel predstavujú pôdy bez skeletu a hlboké, vo vyšších polohách stredne až silno skeletnanté, stredne hlboké, ale aj plytké. Z hľadiska zrnitosti prevládajú stredne ťažké pôdy (hlinité), ale aj ťažké (ílovitohlinité). Pôvodnými vegetačnými spoločenstvami bli kvetnaté bukové a jelšové lesy a smrekové a smrekovo-jedľové lesy. V súčasnosti sú najdôležitejšími lesnými drevinami smrek, jedľa a buk. Odlesnená krajina má dobré zastúpenie rozptýlenej krovinnej zelene na pseudoglejoch.
Hydrologické pomery
Územím pretekajú štyri vodné toky - Želobudský potok, Kamenná, Hradná, Dúbravský potok. Tieto sa po cca 5 km vlejú pri Pstruši už ako Hradná do Slatiny. Hydrologickú os riešeného územia predstavuje potok Hradná, aj so svojim umelým kanálom. Odvodňuje najmä lokality s rozptýleným osídlením (Trnavy, Iviny). V centrálnej časti katastrálneho územia plní aj funkciu zavlažovaciu. Celá trasa toku je sprevádzaná dostatočne mohutnou brežnou vegetáciou plniacu funkciu, okrem iných, aj funkciu vodoochrannú. Východnú časť katastra odvodňuje Dúbravský potok a západnú časť Želobudský potok. Oba toky sú lemované mohutnou brežnou vegetáciou, s podobnou funkciou ako potok Hradná. Vodné toky majú však charakter eróznych tokov, prevládza erózna činnosť na akumulačnou.
Klimatické podmienky
Klimatické podmienky určujú vybrané klimatické hodnoty. Z klimatického hľadiska väčšina k.ú. Dúbravy patri do mierne teplej oblasti, mierne teplého, mierne vlhkého, pahorkatinového až vrchovinového okrsku s júlovými teplotami v rozmedzí ≥ 16 °C s počtom letných dní, kedy je teplota ≥ 25 °C menej ako 50. Kotlinová chladná klíma tu prechádza do horskej chladnej, až studenej klímy, vlhkej až veľmi vlhkej, s malou inverziou teplôt. Priemerný ročný úhrn zrážok je v rozmedzí 700 - 800 mm, s rastúcou tendenciou smerom k Poľane. Katastrálne územie je zo západu relatívne otvorené, čo sa prejavuje na priemernej častosti smerov vetra. Prevažujú severozápadne až západné. Časté je však aj bezvetrie, takmer 43 %. Najrýchlejšie, resp. najsilnejšie sú vetry severozápadné, najslabšie severovýchodné.
