Obsah

Kostol

Všetci obyvatelia obce boli od počiatku katolíci. Keďže v obci nebol kostol, chodili do očovského kostola a ako cirkevníci patrili pod očovskú faru. V Dúbravách bol kostol postavený až v roku 1834 a stojí doteraz. V roku 1999 sa urobila menšia rekonštrukcia veže a vonkajšieho vzhľadu kostola.

Kronika farnosti od roku 1921

  • 22. januára 1922 umrel pápež Benedikt XV a miesto neho bol vyvolený Pius XI.
  • Ján Debnár, kováč, obyvateľ dúbravský, na pozemku obcou prepustenom (pri vchode do obce) svojím nákladom vystavil nový kríž. Kríž bol požehnaný 18. 9. 1922.
  • Zmena hodnoty peňazí prinútila Ordinariát, aby i sväté omše boli zredukované. Ordinariát – mocou Apoštolskou Stolicou zo dňa 17. Júla 1921 pod číslom 4778/921 udelenou – zredukoval tie omše, pre ktoré očovský beneficiát povinný bol slúžiť – za vlastníka nájdených dukátov a Jozefa Juvačku.  
  • Veľadôstojný pán Alexander Vajcík, kaplán, prvú pôstnu nedeľu začal a tri dni pokračoval v obnovení svätých misii s požehnaním.
  • Vincent Farkaš, bývalý očovský farár, v Slatine v roku 1924 zomrel a bol pochovaný pri kostole v Očovej.
  • Ordinariát 17. marca 1924 založil mariánsku kongregáciu pod názvom: Družina zvestovania Panny Márie pod ochranou sv. Jozefa. Táto bola vtelená do Ríma ako svedčí dekrét v svätine vyvesený.
  • V roku 1925 na začiatku pôstu pán farár Ján Štobán bol láskavý obnoviť sv. misie. Svojimi krásnymi kázňami posilnil a občerstvil svojich veriacich.
  • 18. septembra 1932 bolo obnovenie školskej stolice v Dúbravách.
  • Ordinariát povoľuje, aby na mieste zastrelenia horára Jána Výboštoka, v lese nad Ivinami, dal jeho otec postaviť kríž. Kríž bol požehnaný 5. júla 1933. Tiež veriaci na Ivinách si postavili a zložili sa na nový kríž pri ceste u vchodu na Iviny. Ordinariát dal svoj súhlas a požehnaný bol i tento kríž.
  • Keďže počet detí navštevujúcich katolícku školu v Dúbravách vzrástol, bolo potrebné v roku 1934 sa postarať o ďalšiu učiteľskú silu.
  • V roku 1936 obyvateľ Dúbrav, Juraj Majdák dal vystaviť pri ceste do Detvy nový kríž. S povolením Ordinariátu bol kríž požehnaný.
  • Referát ministerstva školstva a národnej osvety od 1. januára 1937 vyhlásil dočasnú postupnú triedu pri katolíckej škole v Dúbravách za definitívnu a tiež učiteľské miesto.
  • V Dúbravách je od školského roku 1942/1943 3-triedna škola. Na Ivinách je 2-triedna škola. Náboženstvo vyučoval kaplán Jasenský v 3-triedke v Dúbravách, 2-triedke na Ivinách, 1-triedke v Želobudzi. Na školský rok 1942/1943 boli poverení učitelia vyučovaním náboženstva na menovaných školách. V roku 1942 prebehla oprava vyučovacej siene aj kabinetu katolíckej školy v Dúbravách.
  • Dúbravskí farníci sa v roku 1942 zozbierali na harmónium pre dúbravský kostol. Taktiež zo zbierky farníkov bolo kúpených viacej omšových šiat a pluviálov.
  • Dňa 9. októbra 1958 v skorých  ranných hodinách zomrel sv. otec pápež Pius XII. V konkláve kardinálov bol dňa 28. októbra 1958 bol vyvolený za novú právoplatnú najvyššiu hlavu cirkvi Angelo Auseppe Roncali, patriarcha benátsky, ktorý prijal meno Ján XXIII.
  • 1. marca 1962 nastúpil ako správca fary Emil Šišan, ktorý predtým pôsobil 18 rokov v Slaskej pri Žiari nad Hronom. V Dúbravách zaviedol okrem nedieľ a sviatkov, svätú omšu a spovedanie každý I. piatok v mesiaci. Pán farár Emil Šišan mal 27. marca 1963 25 jubileum kňažstva. Veriaci v Očovej a zvlášť v Dúbravách mu pripravili oslavné básničky.
  • Ohrada priestoru (olovený plot) okolo kostola v Dúbravách, bola odstránená v roku 1964 a s pomocou veriacich bol urobený nový železný plot. Veriaci dali aj prácu a peniaze. Okolo ohrady sa vysadili tuje. Obetavosť veriacich v Dúbravách bola príkladná. Okrem toho bola urobená za zakrestiou malá miestnosť, ako sklad.  
  • V roku 1982 vážne ochorel farár Emil Šišan. Za dočasného správcu fary bol ustanovený Martin Láclavík, arcidekan na penzii, bývajúci v Očovej. V tomto roku prebehla oprava dúbravského kostola.
  • Pre kostol v Dúbravách bol v roku 1984 zakúpený medený plech.
  • Od 1. júla 1985 bol za správcu fary ustanovený Miloš Jakubík, kaplán zo Zvolena.
  • V roku 1986 bolo vykonané pokrytie kostola v Dúbravách medeným plechom. Od 1. januára 1986 bol vymenovaný za správcu fary v Očovej Pavel Párničan.
  • Po niekoľkých rokoch v roku 1987 bolo na farskom kostole znovu 1. Sväté prijímanie.
  • 11. septembra 1988 bola v Očovej vyslúžená sviatosť birmovania. Udelil ju mons. Jozef Feranec, banskobystrický biskup, 76. birmovancom.
  • V roku 1990 diecézy dostali svojich pastierov. Menoval ich sv. Otec Ján Pavol II. Aj banskobystrická diecéza dostala biskupa – mons. Rudolfa Baláža, ktorý bol správcom fary v Turčianskom Petre, rodák z Nevoľného. Biskupsku vysviacku prijal v Banskej Bystrici na Slávnosť Sv. Jozefa 19. Marca 1990.
  • 21. – 22. apríla 1990 naša vlasť prežila radostné dni z návštevy svätého otca Jána Pavla II. 21. apríla navštívil Prahu a 22. apríla Velehrad a Bratislavu, kde bolo okolo milióna ľudí.
  • Od 1. júla 1990 do 1. októbra 1992  bol za správcu farnosti poverený Ladislav Jurčík.
  • Po odchode Ladislava Jurčíka bol dňa 1. októbra 1992 za správcu farnosti poverený Rudolf Oliš. Hneď na Sviatok Všetkých svätých 1. novembra 1992 bola sviatosť birmovania. Sviatosť birmovania udelil pomocný biskup Peter Dubovský, ktorú prijalo 65 birmovancov.
  • Dňom 1. januára 1993 ľudia s veľkou radosťou a ováciami prijali odtrhnutie sa od bratov Čechov a vznikol samostatný slovenský štát.
  • V poslednú májovú sobotu 20. mája 1993 bol na Hradnej posvätený kríž, za hojnej účasti veriacich, ktorí prišli v procesii z Dúbrav. Kríž dala na vlastné náklady obnoviť rodina Filkusová. Kríž v totalite mal zmiznúť z Hradnej, ale táto rodina ho zachránila a dali si ho postaviť do vlastnej záhradky pred domom.
  • V roku 1993 na sviatok Božieho tela po mnohých rokoch bola v obci Dúbravy obnovená procesia po celej dedine za účasti asi 500 veriacich. Slávnosť prebehla disciplinovane.
  • 6. septembra 1993 bol menovaný za správcu farnosti Štefan Žilka.
Zoznam rímskokatolíckych farárov pôsobiacich v našej farnosti ( v Očovskej ) od roku 1834:
1824 Jozef Tomanoczy           1958 Jozef Tonkovič
1849 Jozef Kevický                  1962 Emil Šišan
1849 Jozef Troszt                    1981 d.p. Martin Láclavík
1864 Štefan Cautkay                1985 Miloš Jakubík
1964 Jozef Munkay                  1986 Pavol Párničan
1878 Ján Odložil                       1990 Štefan Kovalík
1878 Vincent Farkas                1990 Ladislav Jurčík
1912 Karol Majthán                  1992 Rudolf Oliš
1937 Rudolf Málik                     1993 Štefan Žilka
1951 František Géze                 1995 Tibor Jányi
1953 Karol Luknár                     2004 Marek Moravčík