dubravy

Kultúra

Divadelný súbor
Vznik sa datuje od roku 1942. Divadelný súbor NÁDEJ Dúbravy má v súčasnosti 22 členov. V roku 2000 omladil členskú základňu o 4 nových mladých členov. Každoročne pripraví novú divadelnú hru, ktorých premiery sa konajú z príležitosti sviatkov, prípadne výročí. Počas svojej obnovenej činnosti od roku 1989 naštudoval a odohral 12 divadelných hier v prevažnej miere komédie od slovenských, ale aj zahraničných autorov. V roku 1992 sa zúčastnil súbor krajskej prehliadky vo Veľkom Krtíši, s hrou Kuchárky z Ovseného, v roku 1993, krajskej prehliadky v Námestove s hrou Kaviar alebo šošovica a v roku 1998 krajskej prehliadky v Revúcej s hrou Žobrácke dobrodružstvo. S hrou Prebuď sa Katarína bol súbor vystupovať ako hosť na okresnej prehliadke Bansko-bystrického okresu, ktorá sa konala na Telgárte. V roku 1997 bol súbor na základe dosiahnutých výsledkov preradený z kategórie C do kategórie B. V roku 2001 sa predstavil hrou Jaroslava Vostrého "Tri v tom", ktorú režíroval Ján Selecký, scénu pripravil Ján Smutný. V súčasnosti ponúka hru Emila Svetoňa Testament.

Ľudový kroj, umenie , národopis
Už sama poloha obce, ležiacej na svahoch ihličnatých výbežkov zbojníckej Poľany, pod žulovými skalinami, v báječnej osamelej voľnej záhradke prírody, mala veľký vplyv na typickú svojráznosť a osobitosť ľudového kroja a umenia tunajšieho ľudu.
Dúbravský kroj je malebný. Bohaté pestro vyšívané šatky na hlavách kryjú čierny s pestrou stuhou spletený vrkoč vlasov. Hrudník kryje až úžas budiaca bielo-žlto-červená výšivka, lesklá a ornametická tzv. brusliaka, pod ktorým splýva dolu na "krosnách" bohato vytkávaný a vyšívaný stan kryjúci driek a od neho splývajú a rozširujú a až niže kolien bohato okolo spodku vyšívané sukne. Všetko to pripravujú a ozdobujú vlastnou tvorivou vynaliezavosťou a pracovitou rukou šikovné dúbravské žienky.

Ale nielen v kroji, ale i vo zvykoch, obyčajoch i v samej povahe sa Dúbravci líšili od 0čovanou a mali i vtom svoju rázovitosť. V zime i v lete boli zapriahnutí v práci ,a predsa si nezúfali a na sviatky najmä na Štefana o Vianociach si veselo zaspievali a zakrepčili. Ku zvláštnym zvykom, ktoré sme málokde videli sa počítali tunajšie zvyky veľkonočné. V zelený štvrtok sa zhromaždili všetci chlapci dediny na jednom konci obce a jeden za druhým s rapkáčom v ruke išli dedinou a miesto zvonenia vraj klepkali. Vo veľkonočný pondelok tu bývala hromadná oblievačka a po nej veselý tanec so spevom.