História

O vzniku obce a jej najstarších dejinách sa nezachovali žiadne pozitívne dáta. Tradícia hovorí, že praobyvateľom a pravdepodobne i zakladateľom Dúbrav bol akýsi služobník na Vígľašskom hrade, ktorého pre neznáme milostné pletky prepustili, ale pre svoje zásluhy dostal od svojho pána rozsiahle pozemky na území terajších Dúbrav. Toto bol najvzdialenejší kút vígľašského panstva, porastený dubmi a podľa toho dostala obec názov Dúbravy. Ako sa pomery ďalej vyvíjali, ani tradícia nezachovala.
V roku 1826 už Dúbravy tvorili samostatnú obec. Celá obec sa rozkladala od kostola až po cintorín a mala asi tridsať domov. Od roku 1817 prispievala ako samostatná obec na spoločné výdavky obci Očová. Medzi tieto výdavky bol zahrnutý aj plat vtedajšieho notára.
V roku 1877-78 sa prevádzala komasácia a obyvatelia Húsovej boli prinútení presťahovať sa do Dúbrav, pretože ich pozemky ležali medzi pozemkami vígľašského panstva. Osadzovali sa počnúc od kostola smerom k Očovej. Takto založili novú časť Dúbrav, ktorá bola nazvaná "Húsová".
Od roku 1886 všetky administratívne záležitosti prechádzali cez Očovú a boli s ňou tesne späté.

Kostol
Všetci obyvatelia obce boli od počiatku katolíci. Keďže v obci nebol kostol, chodili do očovského kostola a ako cirkevníci patrili pod očovskú faru. V Dúbravách bol kostol postavený až v roku 1834 a stojí doteraz. V roku 1999 sa urobila menšia rekonštrukcia veže a vonkajšieho vzhľadu kostola.

Škola
Podľa zachovaných starých listín v očovskom farskom archíve, dúbravská škola jestvovala už v roku 1832. Bola jednotriedna a mala v tom čase asi 25 žiakov. Prvým známym učiteľom bol Matej Žiak, pochádzajúci z Moravy. Pôsobil tu viac rokov.
V roku 1863 bola postavená Rímsko-katolícka jednotriedna škola, Pristavený bol aj byt pre učiteľa. Túto školu postavili obyvatelia obce svojpomocne a sami si platili aj učiteľa, s tým boli spojené ťažkosti a tak sa tu vystriedalo veľmi veľa učiteľov. Neskôr bola škole pridelená záhrada, oračina , pastva i lúka. Tieto pozemky niektorí učitelia obrábali , ale väčšinou boli v prenájme. Časom škola kapacitne nevyhovovala, preto boli snahy presadiť stavbu novej školy, ale to sa nepodarilo nakoľko v tom čase ani cirkev, ani obec nemali dostatok prostriedkov, aby mohla školu postaviť. Okrem toho bol tu aj slabý záujem o vzdelanie a slabé porozumenie pre školu.
Dúbravská škola bola ešte veľa krát prerábaná, až nadobudla súčasný stav.
Škola v Dúbravách bola zrušená až v roku 1976, a založená bola Materská škola, ktorá funguje až dodnes.
V minulosti bola škola aj na Ivinách a v Želobudzi.

Pošta
Až do roku 1929 nemala obec poštu. Poštové zásielky pre celú obec doniesol vždy ten, kto mal príležitosť ísť do 0čovej, pretože tam bol poštový úrad. Niekedy sa stalo, že poštové zásielky sa dostali k adresátovi aj o niekoľko týždňov /aj viac/ neskôr.
Na zakročenie úradov obec menovala poštárku, ktorá dvakrát do týždňa nosila poštu.

Potravné družstvo
Bolo založené v roku 1919, pretože dovtedajší obchodník - žid odišiel do Detvy.
Spočiatku sa hospodárilo dobre, ale posledné roky sa nepodarilo zhospodáriť nič, preto sa rozpadlo. Vystriedalo sa tu ešte veľa obchodníkov. Potravné družstvo obnovilo svoju činnosť až v r.1937.

1. svetová vojna
Ani Dúbravy neboli ušetrené od tejto pohromy. 1.augusta 1914 bola vyhlásená mobilizácia všetci vojnopovinní nastúpili na front. Do konca roka odišlo zo svojich domovou 23 mužov, do konca r. 1915 to bolo spolu 79 mužov.
Zásobovacie pomery počas vojny neboli najhoršie, nakoľko boli ľudia každoročne v lete i včas potreby zamestnaní pri vígľašskom veľkostatku a takto si zaobstarávali potrebné veci k živobytiu.

2. svetová vojna
Táto vojna poznačila našu obec najviac, mnohí boli vzatí do zajatia. Vrátili sa všetci zajatí vojaci zo Slov. Národ. Povstania. Zo zaistenia sa nevrátili 15 občania rómskeho pôvodu, ktorých Nemci odviezli na neznáme miesto.
Celý rok 1945 doniesol obyvateľom mnoho zámutku, nenahraditeľné škody finančné i morálne. Obyvateľstvo usilovne pracovalo, aby čím skôr znovupostavilo svoje zničené a zdrancované domovy.